reklama

Ako sa efektívne učiť 2

Dnes by som chcel rozobrať niektoré metódy učenia sa a pamätania si informácií. Taktiež sa pozriem na kĺb tomu, kedy je učiť sa najvhodnejšie a ako dlho to má trvať. A dá sa vôbec naučiť učiť sa?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

V minulom dieli sme sa pozreli, aspoň trochu bližšie, na to, že netreba sa učiť skutočne všetko, čo nám v škole (či kdekoľvek) servírujú a že je dôležité vedieť hľadať a spracovať informácie. Dnes si metódu „neučiť sa všetko“ trochu vylepšíme.

Kedy sa učiť, kedy si opakovať

To, kedy sa človek učí, je zásadne individuálna záležitosť. Niekomu je lepšie nasávať nové informácie v noci, večer, ráno, a niektomu zase na obed, či vo vlaku. Platí ale pravidlo, že ľudský mozog je najviac „ohýbateľný“ ráno, okolo deviatej hodiny. Ak sa učím vtedy, najviac si zapamätám. Je to aj preto, lebo nemá za sebou celý deň, po ktorom býva často vyčerpaný. Ale ako spomínam, je to individuálne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Každý si isto myslí, že ráno sa učiť nedá, pretože vtedy sme v škole (počas školského roka - tí, čo študujú, samozrejme). No dobre, tí z poctivejších sú v škole v tom čase. Ja sa pýtam: „prečo toho nevyužiť?“ Keď je mozog ráno najaktívnejší a schopný niečo do seba dostať, treba skúsiť zapamätať si aktívne na danej hodine v škole to, čo sa práve vykladá. Môže tak odpadnúť neskoršie učenie sa po škole, či cez víkendy, kedy chceme byť s najbližšími, či kamarátmi. Učenie sa po škole bude tak nahradené večerným opakovaním – opakovať si nie je tak náročné, ako sa učiť. Stačí len byť pozorný na hodine a všetko bude zrazu ľahšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čas na opakovanie si učiva je najlepší poobede, či večer. Mne osobne toto funguje veľmi dobre. A nemusí to byť zásadne opakovanie si typu: sadnem si za stôl, otvorím nezáživnú knihu, či zošit a čítam si to. Nie. Niekedy stačí opakovať tak, že nad danou látkou len premýšľam – robím myšlienkový „experiment“. Sadnúť si na kľudné miesto, zavrieť oči a oddychovať. I tak sa dá opakovať a riešiť problém. A často je to aj lepšie, ako sa zasnene pozerať do poznámok a nič z nich nevnímať.

Myšlienkový experiment

Skôr, ako sa začneme zaoberať vytváraním obrazov, popíšeme si, čo je to myšlienkový experiment.

Myšlienkový experiment je spôsob myslenia, kedy sa všetko, čo sa môže diať v skutočnosti, deje len v abstrakcii, v mysli. Teda si to predstavujete, že sa tak deje. Pritom neprihliadate na všetky prípady prekážok, ktoré sa môžu udiať – to umožňuje prísť na nové cesty a riešenia problémov v mnohých prípadoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uvediem príklad typického myšlienkového experimentu.

Vy stojíte v pohybujúcom sa vagóne, ja stojím mimo neho. Ten vagón má na prednej a zadnej stene zvnútra zrkadlá (pomenujme ich P, Q). V strede vagóna je zdroj svetla. Zrdoj svetla na chvíľu blikne. Vy, vo vnútri vagóna nameriate rovnaký čas pre svetlo idúce k zrkadlu P, ako aj pre svetlo idúce k zrkadlu Q. Obidva časy budú teda rovnaké a zrkadlá P a Q budú mať radosť zo svetla naraz.

No ja vonku nameriam niečo iné. Keď svetelný zdroj blikne a kým sa dostane k zrkadlu P (v smere pohybu vagóna), vagón zatiaľ prejde ďalej. Kým sa toto svetlo dostane k stene so zrkadlom P, prejde čas dlhší, ako pre vaše meranie. Pre pohyb svetla k zrkadlu Q nameriam kratší čas, ako vy, pretože svetlo sa pohybovalo oproti smeru vagóna. Teda zrkadlo P a Q pre mňa budú mať radosť z dopadu svetla nesúčasne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dôsledok tohto experimentu už nebudem ďalej rozvádzať. Pochádza zo špeciálnej teórie relativity od Alberta Einsteina. Ak vám to nerobilo problém predstaviť si, ste na dobrej ceste k zapamätaniu si väčšieho množstva informácií. Ak sa vám to nepodarilo predstaviť, nič si z toho nerobte, tiež sa vám podarí zapamätať si viac. Kto by si už len chcel pamätať špeciálnu teóriu relativity?

Postúpme ďalej.

Ako dlho sa učiť, prestávky a oddych

Podľa Build Your Memory e-knihy (anglicky) je prakticky jedno, kedy sa učíte. Dôležitá je dĺžka trvania daného procesu. Ak sa učíte napríklad v jednom kuse dve hodiny, tak váš mozog si najviac informácií zapamätá v prvých desiatich a posledných desiatich minútach celého časového úseku. Ostatné si pamätá menej, alebo vôbec. Platí pri tom fakt, že váš mozog sa učí až potom, ako zavriete posledné učivo, do ktorého ste sa pozerali.

Preto je efektívnejšie učiť sa približne dvadsať minút a dať si krátku prestávku. Potom zase dvadsať minút a znova krátku prestávku. A tak stále dookola. Pri tomto systéme by si mal váš mozog zapamätať veľkú väčšinu z úseku dvadsiatich minút a cez krátku 5-10 minútovú prestávku sa to stihne naučiť, zapamätať a vytvoriť spojenia na iné naučené vedomosti. No a počas nočného spánku sa naučené informácie ukladajú z krátkodobej do dlhodobej pamäti.

U mňa to funguje veľmi dobre.

Neučiť sa všetko – ešte efektívnejšie pamätanie si

V predhácdzajúcom článku som uviedol príklad rozsiahleho pamätania si zbytočností:

„Ísť nakúpiť podľa zoznamu, ktorý leží na stole v kuchyni. Potom poliať rastliny, odpísať na e-mail známemu. Vytvoriť prezentáciu nového produktu.“

Potom som uvedol efektívnejší a stručnejší spôsob, ako si danú informáciu zapamätať:

„Nákup – kuchyňa – suché rasliny – e-mail – prezentácia“

Dnes si túto informáciu zapamätáme ešte ľahšie. Bude sa dokonca ľahko vyvolávať z pamäti. K daným výrazom si priradíme obrázky (predstavujte si ich):

  • nákup – vchádzate do Jednoty,

  • kuchyňa – vaša kuchyňa,

  • suché rastliny – zvädnuté rastliny v kvetináči,

  • e-amil – znak zavináč @,

  • prezentácia – stojíte pri dátovom projektore a premietate obrázky na stenu.

No a teraz si tieto obrázky spojíme do jedného:

Z kuchne krátkou chodbou vchádzate do veľkého kvetináča s nákupným košíkom. V tom kvetináči sú zvädnuté obrovské rastliny. Na ňom je nápis COOP JEDNOTA a pod ním znak @ (zavináč). Zo zadnej strany kvetináča sa na stenu premietajú obrázky prezentácie.

Ak si to skúsim predstaviť, je to veľmi jednoduché. Obrázok sa väčšinou pamätá ľahko. Hlavne ak je prehnane neskutočný. Stačí do toho zapojiť svoju fantáziu. Neskôr vyvolať tento obrázok z pamäti nie je problém. Dôležité je obrázok si často vyvolávať z pamäti.

Tento spôsob pamätania si informácií chce trochu cviku, no dá sa naučiť veľmi rýchlo. Takto danej činnosti, či údaju priradím nejaký obrázok, ktorý s tým súvisí. Platí pri tom, že rýchlejšie dokážem pomenovať konkrétny predmet, ako prečítať jeho názov niekde napísaný.

Príklad z praxe:

Ja osobne si napríklad prvý pohybový zákon (zákon zotrvačnosti) pamätám takto:

Vesmírom si kľudne letí obrovský asteroid a zrazu doň strčí obrovský prst. V tom asteroid letí iným smerom.

Skutočné znenie prvého pohybového zákona: každý hmotný bod v inerciálnej sústave zotrváva v pokoji alebo v rovnomervom priamočiarom pohybe, kým nie je nútený vonkajšími silami tento svoj stav zmeniť.

Podľa názvu zákona a môjho obrázku dokážem rýchlo znenie vysloviť, i keď nie doslova.

Ďalší príklad:

Mal som za úlohu kúpiť zeleninovú zmäs v konzerve – kukurica, hrášok, mrkva. Nechcelo sa mi nič písať do pripomienky v telefóne, ani na papierik ťaháčik, ani na ruku. Ani SMS-ku znovu otvárať a čítať, čo to mám kúpiť. Tak som si predstavil toto: jedna rastlina kukurice s mrkvovým nosom sa pošmykne na rozsypanom hrachu a padá do konzervy. Toto všetko sa dialo v mojom obrázku pred obchodným domom, kde som mal tú konzervu kúpiť.

Otázka teraz znie: „dá sa to používať na zložitých veciach?“ A odpoveď: „dá.“ Všetko sa dá predstaviť ako obrázok (obraz vo vašej mysli). Chce to cvik v tomto smere, ale nie je to náročné.

Táto metóda sa vylepšuje ešte pridaním „kolíčkovania“ (ang. pegging), kedy si dokážete ľahko zapamätať čísla (paragrafov, telefónne čísla, miery partnerky, ...). Kolíčkovanie sa neskôr dá vylepšiť aparátom prevodu symbolov, ktoré sú čisto abstraktné na symboly konkrétne (napríklad symbol odmocniny sa dá chápať ako kreslo a podobne). O tom, verím, niekedy neskôr.

Zhrnutie

  • Učiť sa ráno – mozog si najviac zapamätá,

  • učiť sa maximálne dvadsať minút, potom krátka prestávka – mozog si najviac zapamätá,

  • opakovať si poobede, podvečer alebo večer – aj obyčajným premýšľaním o tom,

  • vytvárať si k informáciam súvisiace expresívne (s výraznými črtami) obrazy.

Pozor. Nejedná sa o učenie sa naspamäť, ako by mohlo byť na prvý pohľad zreteľné. Princíp vytvárania si obrazov je založený na hľadaní súvislostí učeného sa k životu. Ako príklad slúži čínska abeceda – znaky (obrazy) je potrebné poznať naspamäť, vytváranie spojení je na základe súvislostí medzi nimi.

Peter Druska

Peter Druska

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Viem, že nič neviem. Okrem toho vedenia. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáŠkolaKomunikácia s ľuďmi

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu