Položenie asertívneho správania v celkovom správaní sa človeka
Na jednej strane sa nachádza submisívne správanie – nesmelé, v ktorom človek ustupuje, nepresadzuje svoje práva a prispôsobuje sa vždy, všade a každému. Na druhej strane je agresívne správanie, kedy jedinec presadzuje svoje práva takým spôsobom, že narúša práva ostatných. Asertívne správanie je niekde v strede.
Často a mylne sa presadzuje učenie sa k asertivite len od poddajného správania. Na druhej strane sa neučí asertivite zo správania agresívneho, ktoré sa u staršej generácie často (až príliš často) zvykne nazývať „tá mládež je drzá, nevychovaná“. No pritom ide väčšinou o chýbajúci prvok učenia sa k asertivite od agresívneho správania. Chýba práve tento prvok výchovy.
Zmene od drzého (agresívneho) k asertívnemu som sa ja osobne musel naučiť až skúsenosťou. A väčšinou na mňa pôsobili v tomto smere učitelia, za čo im dnes ďakujem. Musím sa priznať, že kedysi som sám bol jeden z tých „drzých a nevychovaných“ s pokarhaním od riaditeľa školy.
Základné pravidlá asertívneho správania
Pravidlá pri zmene od submisívneho k asertívnemu správaniu sa:
Máš právo sám posudzovať svoje správanie, myšlienky, city a byť za ne zodpovedný, ako aj za ich následky.
Máš právo neponúkať žiadne výhovorky, ospravedlnenia za svoje správanie.
Máš právo určiť si, či a nakoľko si zodpovedný za správanie iných ľudí.
Máš právo zmeniť svoj názor.
Máš právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný.
Máš právo povedať „nie“ a „neviem“.
Máš právo robiť nelogické rozhodnutia.
Máš právo byť nezávislý od vôle iných.
Máš právo povedať: „ja Ti nerozumiem“.
Máš právo povedať: „je mi to jedno“.
Ešte raz spomeniem, že vyššie spomenutých desať zásad sa dotýkazmeny správania od poddajného (submisívneho) k asertívnemu. Ako by teda mali znieť zásady, aby sa dalo prejsť smerom z druhého pólu – od agresívneho k asertívnemu správaniu? Skúsme ich vysloviť:
Aj iní majú právo posudzovať tvoje správanie a myšlienky.
Máš sa ospravedlniť za nevhodné správanie.
Nie si zodpovedný len sám za seba.
Nemal by si každú chvíľu meniť svoje názory.
Chyby by si mal robiť čo najmenej.
Aj iní majú právo povedať ti „nie“ a „neviem“.
Akceptuj nelogické rozhodnutia ostatných.
Nepresadzuj nasilu svoj názor, ako jediný správny, aj ostatní majú právo byť nezávislí od tvojej vôle.
Aj iní majú právo povedať ti: „ja ti nerozumiem“.
Neodsudzuj druhých za to, že sa o niečo nezaujímajú.
Týchto, vyššie uvedených desať pravidiel je protikladných k pravidlám pôvodným (uvedeným ešte vyššie v texte). Takéto a im podobné sa teda používajú vtedy, ak chceme deti naučiť znížiť mieru agresívneho správania a viac v nich prebudiť to asertívne.
Uvedené pravidlá ale treba aplikovať veľmi citlivo, pretože môže dôjsť k silnému egoizmu a ku znižovaniu efektívnosti komunikácie medzi deťmi medzi sebou alebo od detí k rodičom, či k učiteľovi. Môže viesť k tomu, že sa prejaví neempatia, neakceptácia názorov druhých ľudí a podobne. Tu záleží, či chceme zmeniť poddajné správanie, alebo agresívne smerom k asertivite.
Predtým, než si povieme o jednotlivých pravidlách, chcel by som spomenúť, že dnes sme síce vyspelí (stačí sa pozrieť na to, čo všetko človek dokáže), ale nie sme úmerne k tomu vychovaní (stačí sa pozrieť na to, čo človek všetko dokáže).
Ďakujem za pozornosť, o jednotlivých zásadách nabudúce, a hlavne stručne.